Preskočiť na hlavný obsah

Samo Chalupka – Branko



Vo Zvolene zvony zvonia,

za Zvolenom Branka honia:

honia, honia durným honom

po doline hore Hronom.


„Prečože to, Branko, prečo:

či si im zavinil niečo?“

— „Majú oni do mňa vinu,

ale ja mám do nich inú.


Bulo dobre — ale dávno:

žil na svete Slovák slávno;

oj, žil si on vo slobode,

ako ryba v tichej vode.


Cudzí zbojom na nás padol,

o vlasť našu nás okradol;

došliapal nám naše práva,

zašla rodu nášho sláva.


Idú roky zo sta do sta,

zem cudzinou nám zarostá;

kto slovenskej pravde žije,

pekelná ho krivda bije.


A ja neraz v ťažkom bôli

stál som na vysokej holi:

stál som nad tým pekným krajom

medzi Tatrou a Dunajom.


To zem, dedom mojim vzatá,

to vlasť a mať moja svatá:

a ja sirotou tu stojím

a vo svojom nie som svojím. —


I plakali moje oči,

že môj ľud mi je v otroči:

i čakal som — ale darmo,

kto by zlomil naše jarmo.“


A v Bystrici zvony zvonia,

za Bystricou Branka honia:

honia, honia durným honom

po doline hore Hronom.


„Hojže, Branko! Nože ty mne —

nože povedz mi úprimne:

či sa ti krv nebúrila,

keď ti krivda pravdu bila?“


— „Hoj, búrila sa krv moja

a hnala ma ta do boja:

hnala ti ma ona, hnala,

ta na hory, ta na bralá.


A od Matry až na Tatry

zasvietili moje vatry:

kto ich videl, vedel, čo je,

a poberal sa do zbroje.


A z hôr a brál junač smelá,

šabľu v pästi, vdol udrela.

Deti slovenského rodu

leteli v boj za slobodu. —


Skvitli dobrí ako kvieťa,

ked ho jarné dni osvieťa:

zlí padali omarení,

ako lísťa v čas jeseni.


Bulo dobre — lež za málo;

— Ako Boh dal, tak sa stalo. —

Ľud môj, junač moja padla

a nádeja tvoja zvädla.


Zvädla — ale sa zotaví,

a vykvitne kvetom slávy:

dozrú raz i tvoje časy,

príde víťaz, čo ťa spasí.“


A na Brezne zvony zvonia,

a za Breznom Branka honia:

honia, honia, durným honom,

po doline hore Hronom.


A tamhore vyše mesta

zarúbaná mocne cesta:

bude ti tam, Branko, beda:

tá záruba diaľ ti nedá. —


A zlí zlé si našli rady:

postávali poza klady,

i padli naň zhora, zdola,

ako vrany na sokola.


Strelami ho postrieľali,

šabľami ho porúbali,

lež kým Branko hlavu sklonil,

dvanástim on hlavy zronil. —


„Hojže, bože! staň do súdu,

prislúž pravdu môjmu ľudu:

mňa zabila podlá zrada,

slnko moje už zapadá.


Pravde žil som, krivdu bil som,

verne národ môj ľúbil som:

to jediná moja vina,

a okrem tej žiadna iná.


A vy, bratia, tak urobte,

berte šable, jamu kopte:

jamu kopte dohlboka,

hrob mi sypte dovysoka.


Na hrob kameň mi vyvýšte,

moje meno doň mi vpíšte:

nech vie, kto sa naň podíva,

že tam Branko odpočíva.“

Komentáre



Partneri

vena_agentur  valentina-modified  ceuicti  logo_L-decor-uj



Spievanie poézie zohráva dôležitú úlohu
pri zachovávaní kultúry a historického dedičstva

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ivan Krasko - Doma (spievana poezia)

  Ivan Krasko - Doma (spievana poezia) Ja ďakujem vám, ľudia, veci, všetkým, jak z detstva rozpomienkou ostali ste v duši! I tebe, malá vieska s dobrým rodným domom (môj dobrý rodný dom, už v cudzej si mi ruke!), i tebe, biela túreň s hlaholivým zvonom (tak často zvonieval som, všakver, na večiereň!), i tebe, šumná lipa medosladkej vône (ó, starý dobrý známy, jak si ošarpaný!), i tebe, dumná hudba v hája temnom lone (už neznieš bájne, ako kedys' v detské uši!), a tebe zvlášte, rátaj na úhore sivom (och, z ťažkej tvojej ruky sladký chlieb som jedál), i tebe, dlhá tráva s nemým, vážnym kyvom (kam podelí sa sny, čo budila si v hlave)?, a tebe v čiernom rúchu taktiež, stará žnica (dnes ešte rád bych počul tvoje prípoviedky), i tebe, mladé dievča rumenného líca (ó, znal som také líca — príliš skoro zbledli!), i tebe, čerstvý vánok na zvlnenom žite (preč' nechladíš už moju rozpálenú hlavu?): že krášlite to moje krivolaké žitie!

Vedeli ste, že Ján Rataj je autor textu básne z populárnej piesni "Slovensko moje, otčina moja" ?

Vedeli ste, že kresťanská hymna  Slovensko moje ,  otčina moja  , je  báseň  Jána Rataja a Jána Machajdíka, napísaná na melódiu švédskej piesne Vårvindar friska? Ján Rataj  bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ, známy predovšetkým svojou  vlasteneckou a ľudovou poéziou . Jeho báseň  "Slovensko, moja otčina moja"  patrí medzi najznámejšie oslavy slovenskej krajiny a národnej identity. Poézia Jána Rataja bola duchovná lyrika. Svoje prvé básne začal písať asi v roku 1920. V januári 1922 v kresťanskom mesačníku "Klasy" mal uverejnenú prvú báseň. Tam prispieval do roku 1925, potom i v iných kresťanských časopisoch. Najviac ale v časopise "Večernica" do roku 1930.  Uverejňoval ich pod značkou -7-. Vydal sedem zbierok: Slnečné ráno 1934, Nový deň 1936, Zvony prebudenia 1939, Radostná novina 1941, Zakvitnuté pole 1944, Medzi svojimi 1944 a Tabita 1947. Siedma vyšla až po jeho smrti.   Pieseň "Slovensko moje, otčina moja" spievaná na ...

Význam ochrany kultúrneho dedičstva

  Je nevyhnutné zamyslieť sa nad mnohostranným charakterom ochrany kultúrneho dedičstva a jeho dôsledkami pre jednotlivcov, komunity a spoločnosť ako celok. Tento záver syntetizuje kľúčové stratégie načrtnuté v celej knihe, zdôrazňuje dôležitosť spoločného prístupu a diskutuje o budúcnosti kultúrneho dedičstva v rýchlo sa meniacom svete. 11.1. Význam ochrany kultúrneho dedičstva Kultúrne dedičstvo slúži ako kolektívna pamäť, ktorá formuje identity, podporuje sociálnu súdržnosť a podporuje pocit spolupatričnosti. Zahŕňa hmotné aj nehmotné prvky vrátane historických miest, artefaktov, tradičných praktík, jazykov a spoločných príbehov. Význam zachovania kultúrneho dedičstva nemožno preceňovať; je životne dôležitá pre: Kultúrna identita : Dedičstvo poskytuje komunitám pocit identity a kontinuity. Spája generácie a umožňuje jednotlivcom pochopiť svoje korene a kultúrne pozadie. Zachovanie dedičstva umožňuje komunitám presadzovať svoju identitu v globalizovanom svete. Sociálna súdržnosť ...