Ivan Krasko - Doma (spievana poezia)

 

Ivan Krasko - Doma (spievana poezia)

Ja ďakujem vám, ľudia, veci, všetkým, jak z detstva rozpomienkou ostali ste v duši! I tebe, malá vieska s dobrým rodným domom (môj dobrý rodný dom, už v cudzej si mi ruke!), i tebe, biela túreň s hlaholivým zvonom (tak často zvonieval som, všakver, na večiereň!), i tebe, šumná lipa medosladkej vône (ó, starý dobrý známy, jak si ošarpaný!), i tebe, dumná hudba v hája temnom lone (už neznieš bájne, ako kedys' v detské uši!), a tebe zvlášte, rátaj na úhore sivom (och, z ťažkej tvojej ruky sladký chlieb som jedál), i tebe, dlhá tráva s nemým, vážnym kyvom (kam podelí sa sny, čo budila si v hlave)?, a tebe v čiernom rúchu taktiež, stará žnica (dnes ešte rád bych počul tvoje prípoviedky), i tebe, mladé dievča rumenného líca (ó, znal som také líca — príliš skoro zbledli!), i tebe, čerstvý vánok na zvlnenom žite (preč' nechladíš už moju rozpálenú hlavu?): že krášlite to moje krivolaké žitie!