Spievanie poézie zohráva dôležitú úlohu
pri zachovávaní kultúry a historického dedičstva
Spievaná poézia je pieseň, ktorá pozostáva z básnického textu (najčastejšie balady) a hudby skomponovanej špeciálne na danú báseň. Typickým príkladom spievanej poézie je prespievanie básne Jána Rataja "Slovensko moje otčina moja" hudobnou kapelou Hrdza.
Spievaná poézia má bohatú tradíciu v rôznych žánroch a kultúrach.
Spievaná poézia existuje od úsvitu ľudstva – Homér spieval Iliadu za sprievodu lýry, stredovekí trubadúri tvorili milostné balady a romantickí skladatelia ako Schubert pridali k básňam klavírny sprievod.
Spievaná poézia nie je len umelecký žáner – má praktické využitie v vzdelávaní, logopédii, psychoterapii a sociálnej práci.
Premeniť báseň na pieseň je kreatívny proces, ktorý vyžaduje cit pre jazyk, rytmus a hudobnú štruktúru.
Spievaná poézia" sa niekedy nazýva i ,,poppoézia", termín zaviedol literárny kritik Valér Mikula. Tento žáner pomohol poézii získať masovú popularitu tak, že populárni speváci začali zhudobňovať texty básnikov a básnici zasa začali tvoriť básne určené priamo na zhudobnenie.
Spievaná poézia je univerzálny jazyk, ktorý pretrváva v tradíciách všetkých národov. Každá kultúra má svoj unikátny štýl, nástroje a spôsob, akým spája slovo s hudbou.
Báseň si zapamätáš rýchlejšie, ak ju budeš spievať. Spievanie má niekoľko výhod pre zapamätávanie textov: Rytmus a melódia : Hudba vytvára štruktúru a rytmus, ktorý pomáha zapamätať si slová. Rytmus a melódia môžu slúžiť ako ukazovatele na správne slová, čo uľahčuje zapamätanie.