Kozák Som vojak od rodu, kozáčka ma mala: nad mojou kolískou zástava mi viala; zástava mi viala; trúby mi spievali; víťaza mi otca na vojnu volali. Hoj, leteli deti kozáckeho rodu, leteli na vojnu za svoju slobodu. Verný otcov koník sám sa vrátil z boja, zvädla mi od žiaľu dobrá mati moja. Zvädla ako ruža odlomená v kvete, ostal malý kozák sirotou na svete. Zahynie na stepi lipka sama jedna, a bez dobrých ľudí tá sirota biedna. Nedala mne zhynúť tá moja rodina, vzali mňa sirotu kozáci za syna; vzali si mňa, vzali za syna rodného, zo mňa vychovali kozáka švárneho. Hoj, dali mne oni ostrú šabľu k boku; dali mi koníka bystrého do skoku. Koníkom aby som Tatárov naháňal, šabľou aby som im hlavy o zem ráňal. A mne ti pristalo v tom ich jasnom šíku, ako v čate orlov mladému orlíku. — Som vojak od rodu; neumriem v pokoji, umriem ja vo svätom za môj národ boji; za jeho slobodu a za jeho slávu z ďaky ja položím mladú moju hlavu. Neumriem na loži; umriem ja na koni: keď z koňa poletím, šabľa mi z...
Spievanie poézie zohráva dôležitú úlohu pri zachovávaní kultúry a historického dedičstva
