Tisícročná Balada Slovenského Národa

Tisícročná Balada Slovenského Národa

V srdci Európy, pod nebeskou hviezdou, Naša zem vzkvitá, krásou aj odviedkou. V tieňoch monarchií, v čase temných mákov, My sme prežili bolesť, nádej žiarila v tmách. Svit sa prelomil cez noci hlboký tieň, Slovenský národ povstal, hrdý ako skala. Láska nás spája, ako rieky v údolí, V srdciach dolín svieti náš večný oheň. Tisícročná balada, v srdciach nám znie, Cez vojny, slzy, sme stáli ako skala. Budúcnosť volá, zlatý úsvit sa blíži, Naša sláva, hrdosť—večne nezhasne! Hrdinovia minulí, čo krok nám označili, Nezlomní bojovníci, čo nikdy neustúpia. Ozveny v horách šepkajú ich meno, Srdce histórie bije—verné, nezlomené. Spomienky na predkov v piesni sa nesú, Ich hlas večný znie, ako hrom v oblakoch. Spoločne sme silní, ako duby v lese, Tisícročná láska—náš národ neblesie! Tisícročná balada, v srdciach nám znie, Cez vojny, slzy, sme stáli ako skala. Budúcnosť volá, zlatý úsvit sa blíži, Naša sláva, hrdosť—večne nezhasne! V žilách nám prúdi krv ako rieka, Snehové vrchy v slnku žiaria čistotou. Národ s koreňmi hlbokými, večný, Svetlo nesieme v srdci—našou česťou! Nech znie táto pieseň cez noci a búrky, O bojoch, víťazstvách, o ceste, čo nás čaká. Hviezdy nad Tatrou žiaria nám cestu, Naša pieseň nesmrteľná, nikdy nezatichne. Tisícročná balada, náš svätý odkaz, V temnote svieti nádej ako plamienok. Tisícročná balada, v srdciach nám znie, Cez vojny, slzy, sme stáli ako skala. Budúcnosť volá, zlatý úsvit sa blíži, Naša sláva, hrdosť—večne nezhasne! V tejto piesni žije sila, láska, sláva, História národa, čo čas neumlčí. Tisícročná balada, náš večný príbeh, Slovenská duša—navždy tu pretrvá!