Spievaná poézia + a capella spev

  Samo Chalupka - Kráľohoľská Na Kráľovej holi jasná vatra svieti; okolo tej vatry dvanásť hôrnych detí. Hoj, švarná to junač, ako jeden, všetci: valaška im v pästi, karabín na pleci; v opasku širokom pekných pár pištolí, také deti rastú na Kráľovej holi. — Nad Kráľovou hoľou čierne mraky stali, ten náš milý národ v ťažkom nám je žiali. V tom našom národe zle to tam, nedobre: krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre. — Do Kráľovej holi bijú hromy z neba: Hoj, ktože zastane, národ náš, za teba? A ktože by zastal? Nik, iba boh a my: boh do krivdy hromom, a junák guľami. — Pod Kráľovou hoľou jasné šíky stoja, kráľ volá: Do zbroje! ty rodinka moja! Do zbroje! kto si syn svojho rodu hodný: abože mi zahyň, abo buď slobodný.

 Ľudmila Podjavorinská - Tanečnice Tancujú si tanečníčky, tancujú, po zelenej pažiti, po trávičke cifrujú.  Slnko hreje, veselo je, hojaja ! žiadna sa tak nezatočí, neposkočí, ako ja !  Tancuje si tanečníka, tancuje: „Hopsa – rasa!“ Mladá chasa, veselo sa – jar tu je!“

  Ľudmila Podjavorinská - Čin - Čin - Čan Chodil vrabčiak do školy celý rok i dopoly.   Kúpil tata šlabikár pre vrabčiaka za toliar   I tabuľku s písatkom na motúzku na krátkom.   „Uč sa, vrabčiak nabok žart, bude z teba muzikant.   Bude z teba veľký pán, chýrny spevák Čin – Čin – Čan   Chodil vrabčiak dobrý syn, do školy toť za komín.   Tam sa učil „čimčari!“ od jesene do jari.   Večer zrána mnohokrát, abecedu, ba i „krát“.   Tam sa učil správne žiť! Tak sa učil múdrym byť.   Už je vrabčiak učený, už sa v lete ožení.

Kultúrne dedičstvo nie je len múzejný exponát za sklom. Je to pulzujúci prúd tradícií, príbehov, hodnôt a identity, ktorý prechádza generáciami. A práve   spievaná poézia   – od starovekých eposov cez ľudové balady až po moderné zhudobnené básne – hrá v jeho zachovaní nenahraditeľnú úlohu. Prečo je tento spoj slov a melódie taký mocný? Pamäťová brána: Melódia ako memotechnická pomôcka Pred vynálezom kníhtlače a v spoločnostiach s nízkou gramotnosťou bola ústna tradícia kľúčová. Melódia, rytmus a opakovanie v spievanej poézii výrazne uľahčujú zapamätanie dlhých a komplexných textov. Príklad:  Starogrécke eposy (Homérove Iliada, Odysea), keltské bardské piesne, slovanské byliny či slovenské ľudové balady (Jánošík, Žobrácka) sa takto prenášali storočia, zachovávajúc mýty, históriu a etické kódy. Emocionálny nosič: Prejavenie duše národa Spev dokáže pretaviť slová do sústavy emócií a atmosféry, ktoré suchý text len ťažko zachytí. Melódia, harmónia, dynamika a spôsob podania n...